Na základe zmluvy o finančnej záruke je emitent povinný nahradiť stratu, ktorá vznikla držiteľovi. Bežným príkladom zmluvy o finančnej záruke je materská spoločnosť poskytujúca záruku na pôžičky svojej dcérskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že tieto zmluvy prenášajú značné poistné riziko, zvyčajne spĺňajú definíciu poistnej zmluvy.
Nahradením IFRS 4 Poistné zmluvy štandardom IFRS 17 Poistné zmluvy sa účtovanie týchto zmlúv môže výrazne zmeniť. Spoločnosti teraz musia na zmluvy o finančných zárukách uplatňovať štandard IFRS 17 alebo IFRS 9 Finančné nástroje.
Vplyv na účtovnú závierku sa odlišuje v závislosti od toho, či spoločnosť uplatňuje štandard IFRS 17 alebo IFRS 9.
Je potrebné, aby spoločnosti posúdili, či uplatnia štandard IFRS 17 alebo IFRS 9 na zmluvy o finančných zárukách.